Kázne

1. Úvod:                                                                  V mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého

2. Pieseň ES 34

3. Odriekanie 10 Božích prikázaní:
            Aby sme si všetci spoločne pripomenuli zákon Boží, odriekajme spoločne desať Božích prikázaní:
            Ja som Hospodin, tvoj Boh ...

4. Zamyslenie nad Božím slovom (J 2, 1-11)

            S úctou si vypočujme slová Písma, ktoré sú zapísané v evanjeliu podľa Jána 2, 1-11:


            „Na tretí deň bola svadba v Káne Galilejskej a bola tam matka Ježišova. Pozvali na svadbu aj Ježiša a Jeho učeníkov. Keď chýbalo víno, povedala matka Ježišova: Nemajú víno! Odpovedal jej Ježiš: Žena, čo mňa a teba do toho? Ešte neprišla moja hodina. Matka povedala posluhovačom: Urobte všetko, čo vám povie. Podľa židovského zvyku očisťovania stálo tam šesť kamenných nádob, každá na dve alebo tri miery. I riekol im Ježiš: Naplňte tie nádoby vodou. A naplnili ich až po okraj. Potom im povedal: Teraz naberte a zaneste starejšiemu. A oni zaniesli. Starejší ochutnal vodu, ktorá bola premenená na víno; nevedel totiž, odkiaľ je, ale posluhovači, ktorí brali z vody, vedeli. I zavolal si starejší ženícha a povedal mu: Každý človek podáva najprv dobré víno, a keď si (hostia) už upili, (dá) horšie, ty si však zachoval dobré víno až dosiaľ. Toto znamenie v Káne Galilejskej bolo prvé, ktoré Ježiš urobil a vyjavil svoju slávu. I uverili v Neho Jeho učeníci.“


Milí bratia a sestry!

            Prečítaný príbeh asi všetci veľmi dobre poznáme. Rozpráva o prvom zázraku Pána Ježiša Krista a tento zázrak stojí v popredí príbehu natoľko, že často nám v jeho svetle unikajú ostatné dôležité posolstvá, ktoré nám tento text hovorí, a ktoré si všimneme práve dnes, keď prežívame druhú nedeľu po Zjavení Krista Pána – nedeľu o kresťanskej rodine.

            Prvou vecou, ktorú si môžeme všimnúť je skutočnosť, že Pán Ježiš svojím prvým zázrakom vyriešil naoko veľmi prízemný a telesný problém – nedostatok vína. Tento skutok mnohým kresťanom kole oči. Stretol som sa dokonca s výčitkou: „Pán Ježiš nikdy hriechu neučinil, ale toto nemal!“ Akoby takíto kresťania zabúdali na to, že Hospodin nechce byť iba sviatočným Bohom – Bohom na nedeľu – Bohom, pred ktorého predstúpime iba v kostole, v peknom nedeľnom oblečení a budeme Ho prosiť za samé vznešené veci – za mier pre svet, pokoj pre ľudí, zdravie pre blížnych, múdrosť pre pracujúcich. Hospodin chce byť naším každodenným Bohom – Bohom, ktorý nás vidí aj ráno v pyžame či zašpinených v záhrade, Bohom, ktorý je svedkom našich hádok s partnermi, deťmi či rodičmi, ktorý vidí, ako sa nám nechce do práce, či ako nás rozčúlil sused alebo svokra. Je naivné myslieť si, že nás v týchto chvíľach Boh nevidí. Práve naopak, treba si uvedomiť, že aj vtedy je pri nás, že je svedkom týchto udalostí a nechce nás súdiť, ale nám pomáhať. Tak ako nám možno doma niekedy dôjde chlieb, mlieko či trpezlivosť a je to problém, ktorý nás veľmi triviálne nahnevá, došlo aj v Káne Galilejskej víno a bol to problém, ktorý pre ženícha znamenal nielen praktický problém, ale aj hrozbu jeho dobrého mena. Veď ak by hostia nemali už čo piť, bola by to hanba. Vo chvíli, keď má ženích plnú hlavu vína a asi nemyslí ani na svetový mier a ani na pokoj všetkých ľudí dobrej vôle, je nablízku Ježiš. On mu v tejto úplne praktickej veci ponúka pomoc a sebe vlastným spôsobom situáciu aj rieši a vína je dostatok. Pre nás z toho vyplýva veľmi krásne a radostné poznanie, že Pán Ježiš sa zaujíma o naše každodenné problémy, že Mu nie je ľahostajné nič z toho, čo prežívame, čo nás trápi, čo riešime a s čím sa boríme. Chce nám pomôcť aj keď nevieme zaspať, aj keď sa nám míňajú peniaze, aj keď si nerozumieme s členmi rodiny, alebo keď sa nám starosti valia na hlavu. Ani v týchto chvíľach nie sme sami a ak je Pán Ježiš súčasťou našej domácnosti, máme Ho ako Pomocníka a Radcu vždy nablízku.

            Druhou vecou, ktorú si môžeme všimnúť je skutočnosť, že Ježišova blízkosť prináša rodine osoh. V závere príbehu ženích dostáva od starejšieho pochvalu. Iní ľudia dajú hosťom najprv dobré víno a neskôr podávajú aj to horšie. Náš ženích zachoval dobré víno až do konca. Aspoň tak sa to javí na prvý pohľad. Starejší zrejme nemá ani potuchy o zhone, ktorý nastal v „zákulisí“, keď sa víno minulo. Vidí iba výsledok – dobrého vína je dosť. Koho je to však zásluha? Určite nie ženícha. Je to zásluha Pána Ježiša, ktorý včas zasiahol, pomohol a vďaka Nemu si môže ženích zachovať dobré meno, ba dostane pochvalu, že je lepší ako ostatné rodiny. Pán Ježiš nejednu kresťanskú domácnosť pozdvihuje, žehná, vedie k úspechu v podobe šťastného života, dobrej výchovy detí či rozvoja jej členov. Mnoho dobrého sa môže udiať v rodine, mnoho požehnania môžu skrze rodinu prijímať jej členovia i ľudia naokolo, ak je Pán Ježiš jej súčasťou. To Jeho prítomnosť žehná a posväcuje domácnosť. To On je ten, ktorý dáva priniesť ovocie ľudskému snaženiu vo výchove, manželskom živote či práci.

            Mať Pána Ježiša za stáleho člena domácnosti je teda veľmi prospešné. Okrem duchovných darov viery, lásky, nádeje, pokoja, radosti či odpúšťania sú to aj tie telesné dary, ktoré Pán Ježiš svojim v hojnosti dáva, hoci by to bolo aj dobré víno. Nepokúšajme sa teda pred Pánom Ježišom skrývať svoje slabosti či starosti, ktoré nás pohlcujú. On o nich aj tak dobre vie. Práve naopak, pustime Ho do všetkých zákutí svojho srdca, zverme Mu všetky naše radosti i starosti, nechajme Ho konať aj v tých najťažších či najsúkromnejších veciach a budeme možno prekvapení, koľko darov milosti od Neho dostaneme. Budeme možno prekvapení, aké požehnanie to nám či našej rodine prinesie a staneme sa aj my tými, ktorých Ježišova prítomnosť v rodine posvätila, požehnala a posunula ďalej. A to bude praktické ovocie viery, ktoré najlepšie potvrdzuje biblické pravdy. Taká skúsenosť najlepšie ukáže, že Božie sľuby nie sú iba prázdne slová a že Pán Boh to so svojou láskou k nám myslí vážne. Ak zažijeme Jeho požehnanie v našej rodine, sami sa presvedčíme, že je to všetko pravda.           Amen.


            Pomodlime sa:  Drahý Pane Ježiši Kriste, Ty si ten, ktorý prináša požehnanie človeku i celej rodine. Prosíme, prebývaj s nami v našich srdciach, cirkevných zboroch, no hlavne v našich rodinách. Posväcuj ich, obdarúvaj ich láskou a milosťou, dávaj im rásť a kvitnúť Tebe na slávu a nám i ľuďom na radosť. Pri tom daj nám pamätať na to, že všetok úspech, radosť či dobro, ktoré prežívame, nie sú ovocím našej šikovnosti, ale darom Tvojej svätej prítomnosti a milosti. Kiež tak stále Tebe ďakujeme a Teba za všetko oslavujeme tak, ako v tejto chvíli.               Amen.

Teraz spoločne odriekajme modlitbu Pánovu: 

Otče náš, ktorý si v nebesiach...


5. Viera všeobecná kresťanská

     Napokon spoločne vyznajme vieru v trojjediného Boha slovami Apoštolského vyznania: 

     Verím v Boha Otca všemohúceho...

6. Pieseň ES 559

7. Záverečné požehnanie 

            Prijmite požehnanie:

            Láska Božia nech sa rozhojňuje vo vašich srdciach a milosť nášho Pána Ježiša Krista nech vás sprevádza po všetky dni! Amen

© 2018 Evanjelický cirkevný zbor v Topoľčanoch